Niekedy v tretej triede ZŠ nám učiteľka prezradila, že kniha je najlepším priateľom človeka a ja som to zobrala smrteľne vážne. Asi v rovnakom čase zas niekto iný povedal, že pes je najlepším priateľom človeka, ale toho sme už doma mali a nezdalo sa mi, že by si tí dvaja začali konkurovať. Každopádne sa okruh mojich kamarátov pomaličky zužoval a stále viac času som trávila s knihou alebo so psom. Ono niekedy som aj psovi rozprávala, čo som čítala.. Ale nebola som až tak celkom čudné decko, mala som aj fyzických kamarátov, no pokiaľ si pamätám, tiež trpeli na „knižnú úchylku" -lebo neviem si predstaviť, kam inak môžem zaradiť súťaž o to, kto viac kníh prečíta cez letné prázdniny. Ročník 1994 som vyhrala ja s číslom 42. Potom to šlo trocha dole vodou a beletria ustúpila učebniciam a odbornej literatúre, no asi najviac kamarátstvam, láskam, výletom a všetkému ostatnému, čo k dospievaniu a študentskému životu mimo domova patrí.

Keď sa však telo nasýtilo, pocítila hlad znova duša a tak sa striedali cykly s a bez knižného ošiaľu. Aké je len krásne, mať gauč iba pre seba, hltať stránku za stránkou, odmietať obed a masírovať si šiju v kŕči z jednostrannej ležiacej polohy. Prežívať čierne riadky na bielom papieri, fantáziu vypustiť z klietky a nedočkavo listovať až k epilógu.

Dnes sú chvíle nad odbornou literatúrou povinné, poučné  a neodkladné, tie nad beletriou uvoľňujúce, očistné a chrumkavé, no obidvoje nádherné, nevyhnutné, vzácne a vždy zážitkom.

Vtedy, v tretej triede, nezabudla slovenčinárka pripomenúť ešte jednu vec, ale tú som pochopila až časom.. -čítaním sa rozvíja slovná zásoba. Slovo- taká dôležitá vec, často dôležitejšia ako operácia či chemoterapia. Jeho sila je ohromná. Lieči bez vedľajších účinkov, bez finančných nákladov, nepotrebuje predpis, bolestivú aplikáciu do žily, ani náplasť. Aké jednoduché a také zložité.. Nedá sa nalistovať vo vademecum, nemá presné dávkovanie, indikácie a kontraindikácie. Nie je bez komplikácií a ublížiť dokáže viac, než choroba sama. V správnych rukách robí zázraky, v tých nesprávnych zabíja. Dôveru, nádej, život.

Ako rada by som niekedy menila rozhovor s pacientom za anonymitu operačného plášťa, keď spí a na nič sa nepýta. Informovanie o zhubnej diagnóze, za niekoľkohodinové státie v polohe morského koníka, keď ruky vážia sto kíl a kvapky potu sa zlievajú v potôčik. Radšej by som s námahou lapala molekuly kyslíka spod rúšky, ako vravela príbuzným, že ich mama, babka, sestra.. už žiaden kyslík nepotrebuje. Je ľahšie prežiť deň na jednej káve, s bolesťami chrbta a plným močovým mechúrom nad celodennou operáciou , ako povedať  tehotnej žene, že sono už žiadne srdcové ozvy neukazuje. Niekedy je to ľahšie, inokedy nemusí. Ide o to kto sa pozerá a aký ma uhol pohľadu. Dobrým operatérom sa lekár nestáva zo stredy na štvrtok a operácia je buď to alfou alebo omegou celého liečebného procesu. No a aj operácie majú svoje komplikácie a dôsledky a o tých treba znova niekomu podať správu, nájsť optimálne slová.

Neovládam stále poriadne túto metódu. Liečba slovom je veľmi účinná, ale správny terapeut zreje roky. Učiteľov nie je mnoho a literatúry ešte menej. Študujem naozaj usilovne, ale občas cítim, ako sú všetky slová zbytočné a bezvýznamné. A potom lieči ticho.. Základom terapie je slovná zásoba a srdce, ktoré sa k pacientom prihovára. Raz je potrebné sladké perníkové, inokedy ukuté z tvrdej ocele. Hľadanie správnych slov je namáhavé, zázračná formulka neexistuje a takmer nenájdete dva prípady, kedy sa môže použiť rovnaká slovná zostava.

Na tomto mieste bola naša štatistika minulého roka a aj môjho posledného pracovného dňa. Pokazila mi celý deň, tak musela preč. Ukázala však, prečo sa mi slová minuli. Číslo smutných príbehov prevyšuje počet dní v roku.. o pár desiatok. Odkiaľ vziať na nich slovné rezervy a to na každý deň..?

Budem viac čítať, musím viac čítať..  jeden novoročný záväzok..

A keď čierne, tak aj biele..Tých príbehov, ktoré sa plačom začínajú, bolo viac. Našťastie. Práve tieto sú lekárňou s praskajúcimi regálmi, zdrojom ingrediencií, studňou so živou vodou. Knižnicou, lexikónom, všeliekom. A tak smutný posledný deň vystriedal zasa ten prvý. Dvojičky. To je toľko literatúry, že aj na celý týždeň isto vystačí..